Leasing - nastal obrat

Zlomový výrok súdu vo vzťahu k mnohým ľuďom, občanom, ktorí podobne prišli o peniaze spôsobom bezdôvodného obohatenia. Nechali sa okradnúť hrubým nátlakom finančných spoločností. Verejná moc, vrátane súdov, prokuratúra a polície doposiaľ ponechala tento stav bez povšimnutia a navyše, ako je vytknuté krajským súdom, prvostupňový súd neproporcionálne posudzuje procesné i vecné postavenie občana a finančné spoločnosti. Tu je dôkaz, že neexistuje vynútená pravda, neomylnosť. Tu je odhalené ťažké pochybenia a úskočnosť zmanipulovania práva, ktoré sa zaobalieva do Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Tieto však sú, ako potvrdzuje krajský súd, v rozpore s právom, zákonmi. Poukazujúc na uvedené, krajský súd vytkol práve prvostupňovému súdu, že rozhodoval absurdne. Rešpektoval VOP, ale nerešpektoval zákon. Dôkaz, ako sa dlhodobým klamaním oblbne aj právo, zákon. Tomu je po výroku krajského súdu koniec. Primitívna a základná vada v konaní, ktorá má za následok dlhodobý stav konania, viac rokov.
Procesné pochybenie, kde prvostupňový súd neriešil môj protinávrh, je pochybením, nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý je zákonite subsumovaný pod zákon 514/2003 Z.z. Na toto mal a musí prihliadnuť nadriadený, predseda súdu z moci úradnej. Tu je miesto na sankcie za "nadprácu", či "pozabudnutie" na povinnosti, ktoré priamo určuje zákon. Sudca, ktorý neprihliadol na zákonom udané presné ustanovenia vecné i procesné. Ak boli dotknuté moje procesné práva, je to nezákonné.
Obsahové pochybenie je aj v otázkach finančného vyrovnania. Krajský súd správne poukázal na nedostatky prvostupňového súdu, ktorý sa zaoberal finančnými vecami neodborne, jednostranne a bez erudície. Hoci tieto otázky som dokonale a podrobne popísal. Ak teda neboli zohľadnené proporcionálne otázky finančného vyrovnania na oboch stranách sporu, je dôvodné pochybovať o zaujatosti sudcu. Podľa teórie zdania sa musí sudca javiť spravodlivým, musí pôsobiť výchovne a autoritatívne a nenadržovať žiadnej zo strán sporu. Toto je narušené. Dôležité je, že zhodou okolností v môj jednojednoznančný neprospech?! Neprospech je určený jednoducho v zákone a daňovo - účtovných zákonitostiach, kedy mne nebolo v peňažnej forme prinavrátené to, o čo sa obohatila leasingová spoločnosť.
Za takýchto skutočností je zjavné, že rozhodnutie krajského súdu je historicky prelomové. Krajský súd síce nie úplne detailne, ale v zásade presne preukázal, ako sa majú všetky takéto zmluvné vzťahy riešiť.

O čom to je?!

Na liste je zaujímavosťou to, že vlastne dokazuje, že pôvodné konania na Okresnom súde v Žiline, sudca Rybárik, na Krajskom súde v Žiline, senát predsedu senátu Búrika, nebolo o mojom žalobnom návrhu, ale o niečom, čo si niekto vymyslel.

Rozhodnutia uvedených súdov, prvostupňového i odvolacieho sú zverejnené na inom mieste môjho blogu.

Všetko toto vyvoláva jednu, základnú otázku. Ako pracovali sudcovia?

Odpoveď je možná mnohovravná. Vyvarujem sa metódam hrubej kritiky, aby ma niekto neoznačil za agresora voči sudcom, že si ich nevážim a nerešpektujem z ich autority a nedotknuteľnosti.

Podnietil som viackrát predsedov súdov, aby si moje podnety, moje návrhy prezreli. Len tak, pre svoju vedomosť. Neberiem na vedomie ich odkazy, že mám podať podania podpísané a podobné formality.

Samotní predsedovia súdov, ako orgán nadriadený, mal z moci úradnej zasiahnuť už v priebehu konania a určiť konania za nulitné. Nulitné preto, lebo sa hrubo odklonili od zásad spravodlivosti, proporcionality, vecnosti a O.s.p. Nulitné boli kroky a konania sudcov, pretože tam bolo meno Jano Slota? Riskovali takéto úplne neplatné konanie pre niečo, čo je absolútne nezmyselné, nulitné a navyše tak konali vedome, pretože boli neustále upozornení a navyše na Krajskom súde sa konalo, zvláštne, keď sa opýtali na vec novinári.

Samotné jednoduché konštatovanie, že vlastne sa nedá konať tam, kde nič nie je. Teda je tu zákonný nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Dôvod je jednoduchý. Už spomenutý. Nesprávnym úradným postupom (nekonaním na základe žalobného návrhu), je daný dôvod na konanie podaním návrhu na vedenie tak Okresného súdu, ako aj Krajského súdu, aby sa začali zaoberať morálnym a relutárnym odškodnením. Je podľa zákona zrejmé, že návrh má byť predložený na Ministerstvo spravodlivosti SR. Je verejnou výzvou pre uvedenú centrálnu zložku verejnej moci, aby sa zorientovala, aby konala. Je zas len jasné a jednoznačné, že je nevyhnutné podanie žaloby na súde podľa zákona 514/2003 Z.z.

Neodhalené miliardy (zatiaľ)

Už je to tu. Vraj prichádza zmena. Neviem to posúdiť, ale doposiaľ, čo som podnietil, tak sa nič nedeje. Len nejaké prekáračky, milión sem, milión tam. Poznám tie postupy a z rakúskeho prostredia také ponuky prišli, teraz to preveruje prokuratúra.
Verejná moc na Slovensku je tak "zošrubovaná" nejakou konformitou, nejakým pseudopoďakovaním, že má niekto prácu, že dodržiavanie zákonov je úplne vedľajšie.
V nových prepočtoch sa ukázalo, že dane sú v úbohom stave, niet skadiaľ vziať, či dodaniť. Táraniny, že je kríza je snáď už minulosťou.

Nová garnitúra dostala presne, zjavne a úplne jasný podnet, že kde sú skryté výnosy z ekonomickej činnosti, ktoré majú byť zdanené. Zatiaľ sa nič nedeje a čas beží.

Dnes už majú všetci tí, čo majú právomoc, informáciu z mojej prvej ruky. A zas! NIČ. Ak zas NIČ, tak potom je to zjavné, že sa budeme venovať táraniam, ako kto koho podplatil. Z pohľadu ekonóma to zas bude pretransformované na akvizičné konania, ktoré sú legálne. Legálne dotiaľ, pokiaľ sa ich výnos nezdaní. Nezdanené peniaze, výkony, príjmy a podobne, ak nie sú zdanené, je to únik na daniach a tie treba odhaliť a dodaniť. Nehovoriac o trestnosti konania. Teraz sa zaoberám výhradne zdaneniu príjmov, ktoré za posledných desať rokov nikto nezdaňuje a tým je štátny rozpočet ukrátený, čo má za následok napätie vo financiách a tým trpí celá päťmiliónová pospolitosť, zvlášť deti a sociálne skupiny nízkych a sociálnych príjmov.

Je predpoklad, že vedenie DR SR, ako aj MF SR bude obsadené osobami z novej garnitúry. Už dnes však je zjavné, že je čosi prvšie, ako prvé, teda, že treba okamžite zasiahnuť do "vykrvácavania" príjmov.

Tí, ktorí majú prevziať moc, o probléme vedia už nejaký ten čas. Výsledok? Zatiaľ, NIČ.

Zločin na objednávku

Zločin ako z filmu. Zločinecká skupina si vyhliadla obeť. Zločincom chýbalo niečo do zbierky , tak sa rozhodli. Pripravili pascu, pripravili si celú cestu na priechodnosť a zahájili konanie. Najskôr nátlak, hru na dobrého a zlého, nastúpila manipulácia a zľahčovanie, ignorácia osobnosti a následne vydieranie. Nasledovala deštrukcia pomocou sily, kde už sa prejavuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§§ 326 a 327 tr.zák.). Psychické vydieranie opäť, šikanovanie a opäť ignorácia faktografie, dokladov a zákona. Psychický teror cez vŕzganie a treskot zamrežovaných dverí, kde kľučka je zvonka, to teda je pekelný zvuk. Partia žien, hnaná nejakým pudom, zlosťou, či nevraživosťou, ženy, vysokoškolsky vzdelané, inžinierky a právničky sa zamerali na obeť, akoby sa chceli pomstiť. Stalo sa a napriek jasnej reči zákona, navyše aj pod výkladom špeciálnej prokuratúry, sa nebral ohľad. Treba toho muža zničiť, lebo....! Otázka, prečo a na základe nulitného ich konania sa samotná žena, sudkyňa, podujala zničiť život jednému človeku, mužovi, živiteľovi detí.

Otvorená je otázka, kde bola kontrola? Kde bolo právne vedomie dotknutých žien, vysokoškolsky vzdelaných? Kde je aplikácia zdravého a právneho rozumu? Komu sa chceli zapáčiť? Svojim mužským šéfom? Chýbajúci testosterón nahradili otrčením svojej neomylnosti? a čím ešte?...

Podľa skutočností a dokázateľného skutku/ov/, konalo sa na objednávku. Všetci veľmi dobre vedeli, že idú vykonať zločin. Aj ho dokonali! Skupina osôb, zamestnancov/kýň/ verejnej moci zosnovali zločineckú skupinu, ktorá použila svoju moc, postavenie a zákon ako zbraň. Touto zbraňou na spánku obete ju prinútili sa priznať k niečomu, čo neexistovalo. Násilím zneužili svoju moc, dosiahli niečo, čo možno niektorej prinieslo orgazmus, orgazmus z pocitu výhry nad človekom, ľudskou bytosťou, mužom, kde s pocitom nadvládia si dokonale uľavili. Moc a jej aplikácia je afrodiziakum a tieto úbohé ženy nech ochraňuje božia milosť, nech im odpustí, ale zároveň, nech nastúpi pozemská právomoc a z moci úradnej nech tieto ženy odstráni z ich mocenských postavení, zo zamestnania, nech im nadelí primeraný trest a nech im nadelí také morálne ponaučenie, že už nikdy nebudú konať zlo. Zlo, ktoré v zrkadle práva je tak absurné, že je nepochopiteľné, že niekto takto môže konať. Je to akoby osobná averzia, pokus o pomstu, ale nevedno za čo?

Je preukázané, že zločinecká skupina spolupracovala, lebo je tam dokázatelné prepojenie a nebolo možné bez prieniku vplyvu, vzájomnej previazanosti, vykonať niečo tak absurdné. To, že sa tieto ženy osobne poznajú, že sú niektoré spolužiačkami a podobné ich osudy, je fakt.

Verejná moc odhaľuje stále akési zločiny. Ja konštatujem, že ja som odhalil zločin storočia práve vo verejnej moci, zosnovanú zločineckú skupinu, kde nie šéfkou bola žena, ale všetci zločinci sú ženy v tej skupine, právne hierarchicky pospájaných, nadväzujúcich, ako biatlonová štafeta. Len neviem doposiaľ, ktorá trafila najlepšie, čo však ako kolektív, štafeta, dokonale "zvládli." To, že im bol neskôr odhalený "doping," falšovanie pravidiel, korupcia u nadriadených, rozhodcov a pod., je zložitým spôsobom preukázané až na veľký tlak. Vlastný kontrolný mechanizmus ani na jednej "stojke", či "ležke," teda na žiadnom kontrolnom stanovisku nebol odhalený a zastavený, hoci sa od začiatku vedelo, že táto "štafeta" ide na nekalom spôsobe hry. Prehliadanie a nekonanie kontroly, nadriadených a iných, je dokázané tým, že nikto nekonal podľa § 396 ods. 4. Dokonca mám list z MS SR, kde síce oznamujú, ako má procesná stránka konať, ale zázračne tam nebol spomenutý uvedený paragraf.

Odhalenie zločineckej skupiny dáva priestor na konanie zložiek na to určených. Žiaľ, a na vadu konania, ani jeden z tých ľudí, vysokopostavených policajtov, úradníkov a iných, čo konať majú zo zákona, odvracajú tvár, nekonajú.

Pripodobnenie s procesmi rokov 50.tych je tu také zjavné, že kopírujú ten stav. Pohrobkovia?

Obraciam sa na právnickú a neprávnickú obec, aby zasiahli, aby konali, aby sa preukázalo, že zločinnosť vo verejnej správe existuje, len sa neodhaľuje, lebo je strach. Strach je zlý spoločník a úplne zlý radca a vykonávateľ vplyvu na konania, ktoré nie sú v súlade s právom.

Zločinecká skupina osôb v Žiline to začala, mafisticky im to doposiaľ toleruje ich nadriadená zložka, až po centrálne orgány a ich predstaviteľov. Nie šrot a DPH je najväčší zločin. Zločin, nehanebný a úhlavný je preukázateľne vo verejnej moci.

(preukázateľne som informoval zložky orgánov dozoru, ale vedúci zamestnanci ani len nezareagovali!...boja sa).

Rozsudok Okresného súdu v Žiline, zo dňa 19. nov. 2009, sp.zn.22Nt 12/2008, je dôkaz. Je teraz na situácii, či sa použijú mafiánske spôsoby zastrašovania, alebo sa niekto prihlási k svojmu prečinu a ospravedlní sa. Na tomto blogu zahajujem publikovanie uvedenej zločineckej kauzy pod rúškom použitia zákona, ale zákona ako zákernej zbrane. Predpokladám však, že sa bude konať tak, aby sa konalo o znepríjemňovanie života, lebo sa odhalila zločinecká úderka sufražetiek.

(menný zoznam: ................................................................................................................................. .)

Zrušený rozsudok

Sudca zrušil rozsudok iného sudcu. Presne podľa zákona. Konkrétne podľa Trestného poriadku. Stal sa teda neodvolateľne pôvodný rozsudok nezákonný. Stal sa teda justičný omyl, či zločin? V plnom rozsahu sa preukázalo, že sa pôvodne konalo mimo zákon.

Má teda sudca právo konať svoju prácu aj naďalej? Nejednalo sa len tak o niečo. Nekonalo sa o drobnosť.

V celej veci je úplne vyvrátené celé konanie aj teda prípravné konanie. Unikol pozornosti § 238 tr.por. Je tu dôvod na zamyslenie sa, ako je možné, že v konaní sudcu sa neprejavila ani len malá snaha postihnúť obsah spisu, ktorý sa vymykal bazálnej logike, či všeobecného faktu, zákona o zachovaní hmoty a energie.

Je tu dôvod na poukázanie, ako nebezpečné sú koordinované konania zamestnancov verejnej moci na viacerých úrovniach a rezortoch, len aby dosiahli nejakú štatistickú "čiarku," že niekto niečo vykonal, ale bez poriadneho posúdenia súdom. Nechal sa sudca oklamať, alebo len nedbanlivo vykonal niečo narýchlo? Svoj podiel viny majú všetci zúčastnení. To však nie je výhovorka, ospravedlnenie na konanie sudcu, ktorý mal a mohol celú vec, akokoľvek vábivo pripravenú na "odstrel," odvrhnúť a poučiť zástupcov v prípravnom konaní, že konajú nezákonne. Náprava trvala dlhé roky. Nastali v tomto čase mnohé zmeny. Kto ponesie zodpovednosť?

Kto má teda ochraňovať právo a bazálnu pravdu, ak nie sudca. Má teda právo takýto sudca zastupovať spravodlivosť aj naďalej? Myslím si, že nie.

Komore (SAK)

Podal som podnet Slovenskej advokátskej komore, aby preverila konanie/a/ advokáta, ktorý konal podľa môjho názoru tak hrubo a podvodne, zneužívajúc iného tieseň, že nie je možné toto zhojiť ničím.

Podal som teda podnet. Neviem, ale preverujú sa podnety, či podpisy podávajúcich. Preveruje sa obsah, či forma?

Na istej úvodnej stránke som čítal, ako sa advokáti boria s vymáhaním palmáre za ex offo. Takto sa teda k reputácii advokáti nedostanú, keď sa budú jeden druhého dehonestovať, klamať ich klientov, zastierať svoje ozajstné konanie ako vlk v rúchu baránka.

Reputácia pred sudcami je vyvažovaná čím? Hodinkami?

Načo je potom komora, keď sama a z logiky práva nekoná iniciatívne a okamžite nezasahuje do protiprávností, ktoré má zamedzovať, obmedzovať a poučovať, byť autoritou.

Pokiaľ teda si praje odd. sťažností môj podpis, tak ma nájdete na adrese mojej advokátky, inak tiež členky komory. Ak naozaj myslíte vážne, že mienite konfrontovať skutočnosti, tak nech sa páči, postavím sa pred uvedeného človeka, čo by nemal byť advokátom a ani právnikom, ale mal by čeliť trestnému konaniu a potupe, lebo on potupil a stále potupuje mňa a moju rodinu. Komora čo vy na to?

Výzva pre advokátsku prax

Vyzývam advokátov a advokátske spoločnosti na podanie ponuky na spoluprácu, zastupovanie pred súdom vo veciach:

1. ochrana osobnosti a náhrada ujmy na zdraví a na spoločenskom postavení,

2. ochrana osobnosti a náhrada majetkovej a/alebo nemajetkovej ujmy a

3. odškodnenia podľa zákona 514/2003 Z.z.

Rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, zo dňa 19.nov. 2009, sp.zn. 22Nt/12/2008, sa právoplatne, vykonateľne a rozhodujúco sa preukázala vada, protiprávnosť, nezákonnosť konania orgánov verejnej moci.

Orgány dotknuté týmto zrušovacím rozhodnutím:

1. daňová správa, centrálny orgán, Ministerstvo financií SR ((budúci odporca),(prebieha už jedno konanie, žaloba, na Okresnom súde Bratislava III, zastúpený advokátom ex offo),

2. Úrad daňového preverovania, centrálny orgán, Úrad vlády SR, (budúci odporca),

3. polícia, centrálny orgán, Ministerstvo vnútra SR,(budúci odporca),

4. prokuratúra, centrálny orgán, Generálna prokuratúra SR, (budúci odporca),

5. súd, centrálny orgán, Ministerstvo spravodlivosti SR, (budúci odporca).

Podľa justičnej moderny je tu dôvod na konanie o relutárnej náhrade, pretože vo výbave uvedených budúcich odporcov nie je také niečo, ako ospravedlnenie. Ani predbežné opatrenie na zamedzenie pretrvávajúceho nezákonného stavu, pretože rozhodnutím súdu mám síce pravdu, avšak náprava, ani len predbežná nenastala ani len u jediného z budúcich odporcov.

Morálka, ako vidieť, morálka najmä zamestnancov verejnej moci je na úrovni 50.-tych rokov, alebo na úrovni autoritativizmu, bezohľadnosti, maloľudskej hlúposti a pocitu neomylnosti (generalizovaná prezumpcia správnosti), ktorá však má také vady, že je nulitná, je teda nerešpektovateľná a je len na vôli občana, aby vyhlásil, že nulitné konanie, či rozhodnutie orgánu verejnej moci nebude rešpektovať, pretože niet čo rešpektovať, čím je dôvod konštatovať, že neexistuje dôvod na prezumpciu správnosti!

Na zastupovanie prijímam návrhy advokátov a ich kancelárií bez obmedzenia, nie je vopred vylúčené nič, či celkové zastúpenie, či špecializované, alebo iné, podľa ľubovôle.

Pre vzťah je dôležité povedať, že vec je oceniteľná na úrovni existujúcej právnej a justičnej moderny, rádovo v mil. EUR. V tomto teda je výhodou, keď sa bude jednať o zastupovanie na báze podielovej odmeny advokáta.

Je predpoklad, že sa vec rozšíri aj na ďalšie konania, ktoré nemožno vylúčiť, možno ich však predvídať. Konania sa môžu rozšíriť aj o konania trestné, kde tiež existuje justičná moderná prax, a je tiež dôvod poznamenať, že sa koná voči štátu, čo na prvý pohľad je bariéra, ale aj na základe judikatúry a sily judikátov, právnych názorov tu na tomto mieste dočítaných, je dôvod na neohrozený ťah za spravodlivosť.

Je treba poznamenať, že je tu precedens aj v samotnom mojom vysúdenom práve, ktoré sa stalo zároveň judikátom. Je teda vecou odvahy nebáť sa postaviť sa za pravdu proti tisíckrát opakovanej lži verejnej moci.

Obavy musia mať teraz jednotlivý zamestnanci verejnej moci, ktorí konali buď nezákonne, alebo nekonaním. Regresná náhrada musí byť tiež výchovným prostriedkom na dosahovanie spravodlivosti a zákonnosti.

Nastal zvrat v chápaní práva, slobody a nárokov na úctu voči občanovi, jeho deťom a jeho životu. Zvrat je dôležitý, pretože narastá spoločenský dojem bezmocnosti a bezvýchodiskovosti.

Keď napríklad orgán, zamestnanec verejnej moci preukázateľne koná mimo zákon a nadriadený to nezistí, nechce zistiť, prehliada to. Mechanizmus zákonnosti, demokracie a slobody je znásilňovaný uzurpciou moci úbožiakov. Ako kedysi na základnej vojenskej službe. Čím úbohejší človek bol dlhšie na základnej službe(tzv. mazák), tým viac si vybíjal svoj mindrák na mladších vojakoch. Taká malá zvieracia pripodobenina. Ten, kto vykrikuje silnejšie a má trochu pričuchnuté k moci, už je tým Pánom. Úbohosť ľudí, na strane druhej strach, mávnutie rukou, tichá tolerancia, dokázateľne živia tento zhnitý stav veci.

Viditeľne však dotknutí úradníci si myslia, že sa nič nestalo. Píšu, akoby sa ich zákon netýkal. Omyl! Opak je pravdou. Dokonca sú vedúci a štatutári vo vedeckých, pedagogických a iných postaveniach. Je vecou morálky, autorít s čistým štítom, aby im zamedzili predstupovať pred mládež, učiť ich, publikovať ich pseudovedecké práce, predstupovať na verejnosť. Pranierovať treba ich protiprávne konanie. Nie je úbožiak len ten, čo ako blbec preposiela nemravné návrhy podriadeným (či mužom, či ženám), ale aj ich nezákonné iné konanie je nemravné. Dokonca nemravnejšie, pretože sa zaobaľuje do rúška moci, postavenia a podobne, čo už je aj príbuzné s charakterom trestného konania. Nikto, doslova nikto, nemá žiadne právo, inému vnucovať svoje hocičo. Ak tak činí, je to nezákonné.

Vec teda predkladám aj na Komoru advokátov, kde síce požadujú (nevedno podľa akého zákona) písomné a osobné a podpísané podanie?, ale aj tak. Veď ja som inžinier, nie právnik, (hoci mám dokázateľné úspechy na svojom konte aj pred justíciou). Je na Komore, aby sa zaoberala diskrimináciou vlastných členov navzájom, aby konali vyhľadávajúco, iniciatívne, pretože nie ja som povinný niečo podpisovať, ale oni sú povinní konať, keď navyše majú na to aparát, zákon a stanovy. Je potom zbytočné, aby vedúci predstaviteľ vyzýval na boj proti neplneniu si povinností napr. za zastupovania ex offo, keď jeden člen Komory si uzurpuje na základe vymysleného čísla svoje palmáre, ale jeho protistrana si nemôže uplatniť rovnaký meter na odmenu, navyše, ak uvedený advokát použil nezákonnú a určite neetickú, neprofesionálnu (myslím advokátsky), nie mafisticky, lesť. Je vecou Komory, aby konala ústretovo a aby zistila, čo, kto a ako konal, prečo konal protiprávne, prečo nekonal na ochranu klienta, prečo konal podvodne pri snahe dosiahnuť značný prospech a kde je vnútorná kontrola Komory, a kedy sa mieni vyrovnať s podaním. Nie ja som tu pre Komoru, ale Komora je tu na to, aby chránila česť a dôstojnosť stavu, odhaľovala aj na základe podnetov, konania v hrubom rozpore s právom. Lehota na odpoveď Komore vypršala, je teda na vedení, aby sa vecou zaoberala, prečo?

Zaručená dlhovekosť výkonom práva

Budem pokračovať v téme o povahe morálky a práva, rozhodnutí a tzv. morálny aspekt. Tak, ako som avizoval, prikladám doklad, ktorým je zaručená dlhovekosť z dôvodu nutnosti zaplatiť niečo, pretože to niekto takto vypočítal. Teda je tu preukázané to, čo sa polemizuje v odbornej praxi, že je treba abstrahovať o tzv. morálnymi nejakými pseudonormami. V práve, ako vidieť, je to vedľajšie, platí právo a matematika. Teda je tu dôvodný príspevok k téme, aké odškodné priznávať súdmi. Je to jednoduché. Prepočítať a hotovo. T uvedenom prípade sa nehľadí, že tzv. "povinný" logicky sa nedožije uvedeného letopočtu, len ak by to nejak súd a poisťovňa zabezpečili tak, aby sa právo presadilo všade tam, kde má svoje pole pôsobnosti.
Takže je tu malý príspevok k veci, že nie je namieste nejaké morálno, či všeobecné ľudské úvahy a dojmy, zážitky, či skúsenosť. Nie! Je tu jedine právo a to nepozná nič, čo by akokoľvek morálne malo platiť, či platiť mohlo. Nie! V povahe výkonu práv súdu nie sú limitom ani limity reálneho ľudského života. Teda treba uplatňovať právo bezohľadu na prežitky. Je tu priestor na exemplárne výroky modernej súdnej praxe. A to buď vo výške relutárnej náhrady, alebo jej neohraničenej platnosti v čase.

Morálka a rozhodnutie

S použitím myšlienok sudcu Ryšku, napr. z článku uverejneného v Právních rozhledech, 9/2009, ktorý otvára odbornú polemiku vzťahu morálky a rozhodovania súdov, sudcov. Moderne a odvážne sa veciam dáva priestor na názorovú diskusiu a postupne uvádzané judikáty.
V konaniach, ktoré vediem, a ktoré budem zverejňovať postupne tak, ako idú, sa opieram aj takéto názory a justičnú modernu.
V tomto príspevku chcem v krátkosti dať na vedomie takúto skúsenosť.
Ak berieme za základ úvah v súdnej praxi proporcionalitu a istú "normálnosť" výrokov pri uplatňovaní bazálneho práva, tak je tu príklad, ako sa dá aplikovať súdne rozhodnutie /podľa mňa úplne nezmyselné a nezákonné, neproporcionálne/ s matematickou suchou konštatáciou, ktorá nemá s logikou a morálkou a bežným úsudkom aj sudcu, nič spoločné, ale je tu.
Teda, existuje doklad, list, kde na základe rozhodnutia súdu, konal exekútor, ktorý podal návrh na zrážky z dôchodku istej osoby. Po prečítaní toho oznámenia z poiťovne som zistil matematickú pravdu, ktorá sa podľa základov právnej matematiky, dá sucho uplatniť.
V oznámení poisťovne je povedané, že exekúcia dôchodku je vo výške asi 20,-EUR. Keďže oprávnený si žiada plnú výšku exekučnej sumy, tak v liste z poisťovne je uvedený ten suchý výpočet, že, a teraz pozor!!!, "predpokladaná lehota na ukončenie inkasa exekúcie je Január roku 2143!!!??? //tu je uplatnený ten povestný americký princíp práva, teda extrém, či tri doživotné tresty, či odsúdenie na 130 rokov straty slobody a teda aj biliónové odškodné/, tu máme na svetle Božom, sme v niečom iní??/
Tento zjavný logický i vecný nezmysel však je uvedený v právne relevantnom doklade, čiže je ako taký, braný vážne.
Tu je teda možno naproti úvahe o morálke a logike práva poukázať, že ak sa niekde používajú sucho prepočty, matematicky presné, ale akosi nelogické, tak je namieste nepolemizovať mimoriadne o tom, koľko a ako má sudca uvažovať o výške odškodnenia, keď sa formálna stránka súčasného práva dokáže stotožniť i s takým nezmyslom, že povinný je povinný žiť do roku 2143, hoci už má polovicu štatisticky priemerného života za sebou. Je v silách poiťovne, či súdov zabezpečiť, aby povinný sa dožil roku 2143? Odpovedať na toto je špekulácia.
Teda ako reakcia na sumárne názory a polemiku v oblasti rozhodovania súdov, ako odškodňovať poškodených či z ujmy na zdavotnom stave, spoločneského postavenia, či náhrady škody z občianskych či obchodných vzťahov, či z porušenia zákona verejnou mocou, je úplne normálne, ak sa ustáli názor, že každé pojednávanie, každý prípad je natoľko jedinečný, že primárne neexistuje žiadna matematická formulácia, či algoritmus, ktorý by zovšeobecnil aspoň časť skutočností.
Zastávam názor, že rozhodovanie sudcov je rozhodovaním autonómnym, podloženým erudíciou, rozhľadom a nezávislosťou od akejkoľvek normy/technickej, či ekonomickej, a podobnej/. Obrazne povedané, aj keby to mal vyčítať z hviezd, zostáva len jediná povinnosť, a to zdôvodnenie. Tu je však priestor aj pre navrhovateľa, aby predložil tak koncipovanú žalobu, že vo svojej podstate bude "neprestrielna" váhou argumentácie právnej, ekonomickej a teda aj logickej. O.s.p. hovorí o hornej hranici domáhanej sumy, ktorú súd nemá prekročiť. Veď je to len a len v rukách navrhovateľa, aj keby teda povedal, že chce, aby odporca platil aj do roku 2999 a sumu aj bilión. Jedine sudca môže z tohto návrhu okresať primeranú a proporcionálnu rozvahu o rozhodnutí. Rozhodnutie sudcu má jediné kritérium. Nie je to logika, nie je to presnosť výpočtu, nič také. To kritérium je - spravodlivosť.
... a tu teda platí pána Ryškovo záverečné slovo z uvedeného jeho článku.

Odškodnenia

Téma odškodnení je živou témou na blogu Blogger a Jiné právo. Táto téma je živou najmä pre jej súčasnosť, aktuálnosť a zjavnú prospešnosť. Tak v odborných publikáciách, ako aj na tomto blogu sa prezentuje aktívna skupina právnikov, sudcov, ekonómov a iných osôb, ktorí do diskusie prinášajú značný vietor a svieži vzduch, kedy sa postsocialistické paradigmatizmy majú stierať a odstavovať. Pre justičnú modernu je tu hojný zásobník modernej judikatúry, ktorý vo svojej podstate pomáha vytvárať reálnejší pohľad na právo, súčasné ekonomické kategórie, a proporcionalitu najmä v porovnaní s európskymi právnymi normatívmi.

Mladá justičná krv sa nebojí hľadieť pravde do očí a nebojí sa konať podľa vlastnej erudície.

Diskusie v blogu k téme odškodnení sú dobré na to, aby sa veci utvrdzovali, hoci niektoré názory sú dogmatické, či riadne čiernohumorné. Dôležité sú fakty, že sa publikuje a zviditeľňuje mnoho najmodernejších rozhodnutí nebojácnych sudcov, ktorí pojali proporcionalitu, ústavné práva, európske práva na ochranu osobnosti v plnej veľkosti problémov a povyšujú práva občana na tú úroveň, kam taký občan patrí. Som za voľný prístup k úvahe o výške odškodnenia. Myslím si, že je dostatok právneho zázemia, hoci aj amerického, aby sa dalo porovnávať, normotvorne sa pozerať, ale aj tak názor sudcu je jedinečný, ktorý taký názor vyslovený v rozsudku, konenčnom slove sudcu je jeho vnútorná proporcionalita, spravodlivosť ako to cíti, verí svojej erudícii a je to len a len jeho právo. Kvantifikácia je meraná erudíciou a namieste je tu aj pochopenie priestoru pre navrhovateľa, ktorý má právo opísať svoj postoj a dať do petitu také vyčíslenie, ako si on myslí. Nemá brať ohľad na nič, len na svoj pocit a svoje vyčíslenie svojho JA, či utrpenia, či inej ujmy. Sudca sa k veci vyjadrí, erudovane a pozitívne zoponuje a rozhodne. Jediný limit sudcu je v tom, že návrh navrhovateľa je hornou hranicou, limitom, intervalom, cez ktorý sudca nemôže prestúpiť návrh, podľa zákona. Je teda právo navrhovateľa stanoviť aj extrémnu výšku odškodného. Právo sudcu je to prijať to do úvahy. Je tu priestor na to, aby sám sudca vyjavil svoj právny i ekonomický názor, že podľa závislosti od zavinenia, je v priamej príčinnej súvislosti i priama úmera na stanovenie ekonomického ekvivalentu hodnoty, teda cenu v peniazoch stanovil ako koeficient, teda ako matematický prvok, číslo a nezaoberal sa tým, či je to veľa a či málo, či podľa nejakých spoločenských nepísaných klamstiev tisíckrát opakovaných. Nedajbože, aby to porovnával so svojim platom.

Je teda na rozhodnutí voľnom, koľko je výška odškodnenia. Odškodnenie nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ujme na zdraví a sťažení spoločenského postavenia, ale aj odškodenia z dôvodu ochrany osobnosti, a aj odškodnenie z dôvodu nesprávneho úradného postupu či nezákonného rozhodnutia verejnej moci.

Je polemikou justičnej praxe, ako oddeliť špeciálne konania a konania všeobecné. Sú tu i konania, ktoré vo všetkých prípadoch si našli prienik. Podľa súčasnej diskusie a názorov, nie je možné zdvojovať nároky.

Aký však je názor právnej praxe, ak sa pôsobením nezákonného konania orgánov verejnej moci ublíži aj na zdraví a spoločenskom uplatnení?

Je teda konanie o náhrade škôd podľa Občianskeho zákonníka iné, ako konanie podľa zákona o odškodnení za nesprávny úradný postup.....?

Podľa mojej mienky je to len na posúdení sudcu, ktorý má vo veci rozhodnúť procesným návrhom na konanie podľa jednotlivých ustanovení jednotlivých paragrafov každého jedného zákona a ustanovenia.

Na strane druhej, práve súdna autorita by mala mať viacej reputácie najmä v konaniach o mimosúdnom vyrovnaní, aj keď pred súdom. Súd svojou autoritou a povzbudením procesných strán na dohodu o mimosúdnom vyrovnaní má obrovské právo, najmä morálne, aby upozornil škodcu, že z objektívnych dôvodov môže nastať situácia, ktorá sa v justícii opakovane potvrdila, že škodca musí platiť. Platiť ale veľa. Súd predbežným odhadnutím svojich kompetencií o veci, odhad považujem ako zistenie podstaty veci a odhad je vedený ako názor na číslo, výšku možnej škody, ktorá sa následne, ak nedôjde k zmieru, uvedie v konaní. Pred súdom uzavretý zmier, síce je nenosené právo, lebo každý sa dodnes nebojí veľkých sankcií a veľké firmy majú veľké peniaze a dosah. Súdy svoju reputáciu značne navýšia, ak sa pred konaním dokáže nastoliť zmier. To je erudícia, ktorá je namieste a vytvorí všeobjímajúci precedens, ako judikát.