Morálka a rozhodnutie

S použitím myšlienok sudcu Ryšku, napr. z článku uverejneného v Právních rozhledech, 9/2009, ktorý otvára odbornú polemiku vzťahu morálky a rozhodovania súdov, sudcov. Moderne a odvážne sa veciam dáva priestor na názorovú diskusiu a postupne uvádzané judikáty.
V konaniach, ktoré vediem, a ktoré budem zverejňovať postupne tak, ako idú, sa opieram aj takéto názory a justičnú modernu.
V tomto príspevku chcem v krátkosti dať na vedomie takúto skúsenosť.
Ak berieme za základ úvah v súdnej praxi proporcionalitu a istú "normálnosť" výrokov pri uplatňovaní bazálneho práva, tak je tu príklad, ako sa dá aplikovať súdne rozhodnutie /podľa mňa úplne nezmyselné a nezákonné, neproporcionálne/ s matematickou suchou konštatáciou, ktorá nemá s logikou a morálkou a bežným úsudkom aj sudcu, nič spoločné, ale je tu.
Teda, existuje doklad, list, kde na základe rozhodnutia súdu, konal exekútor, ktorý podal návrh na zrážky z dôchodku istej osoby. Po prečítaní toho oznámenia z poiťovne som zistil matematickú pravdu, ktorá sa podľa základov právnej matematiky, dá sucho uplatniť.
V oznámení poisťovne je povedané, že exekúcia dôchodku je vo výške asi 20,-EUR. Keďže oprávnený si žiada plnú výšku exekučnej sumy, tak v liste z poisťovne je uvedený ten suchý výpočet, že, a teraz pozor!!!, "predpokladaná lehota na ukončenie inkasa exekúcie je Január roku 2143!!!??? //tu je uplatnený ten povestný americký princíp práva, teda extrém, či tri doživotné tresty, či odsúdenie na 130 rokov straty slobody a teda aj biliónové odškodné/, tu máme na svetle Božom, sme v niečom iní??/
Tento zjavný logický i vecný nezmysel však je uvedený v právne relevantnom doklade, čiže je ako taký, braný vážne.
Tu je teda možno naproti úvahe o morálke a logike práva poukázať, že ak sa niekde používajú sucho prepočty, matematicky presné, ale akosi nelogické, tak je namieste nepolemizovať mimoriadne o tom, koľko a ako má sudca uvažovať o výške odškodnenia, keď sa formálna stránka súčasného práva dokáže stotožniť i s takým nezmyslom, že povinný je povinný žiť do roku 2143, hoci už má polovicu štatisticky priemerného života za sebou. Je v silách poiťovne, či súdov zabezpečiť, aby povinný sa dožil roku 2143? Odpovedať na toto je špekulácia.
Teda ako reakcia na sumárne názory a polemiku v oblasti rozhodovania súdov, ako odškodňovať poškodených či z ujmy na zdavotnom stave, spoločneského postavenia, či náhrady škody z občianskych či obchodných vzťahov, či z porušenia zákona verejnou mocou, je úplne normálne, ak sa ustáli názor, že každé pojednávanie, každý prípad je natoľko jedinečný, že primárne neexistuje žiadna matematická formulácia, či algoritmus, ktorý by zovšeobecnil aspoň časť skutočností.
Zastávam názor, že rozhodovanie sudcov je rozhodovaním autonómnym, podloženým erudíciou, rozhľadom a nezávislosťou od akejkoľvek normy/technickej, či ekonomickej, a podobnej/. Obrazne povedané, aj keby to mal vyčítať z hviezd, zostáva len jediná povinnosť, a to zdôvodnenie. Tu je však priestor aj pre navrhovateľa, aby predložil tak koncipovanú žalobu, že vo svojej podstate bude "neprestrielna" váhou argumentácie právnej, ekonomickej a teda aj logickej. O.s.p. hovorí o hornej hranici domáhanej sumy, ktorú súd nemá prekročiť. Veď je to len a len v rukách navrhovateľa, aj keby teda povedal, že chce, aby odporca platil aj do roku 2999 a sumu aj bilión. Jedine sudca môže z tohto návrhu okresať primeranú a proporcionálnu rozvahu o rozhodnutí. Rozhodnutie sudcu má jediné kritérium. Nie je to logika, nie je to presnosť výpočtu, nič také. To kritérium je - spravodlivosť.
... a tu teda platí pána Ryškovo záverečné slovo z uvedeného jeho článku.