Zločin na objednávku

Zločin ako z filmu. Zločinecká skupina si vyhliadla obeť. Zločincom chýbalo niečo do zbierky , tak sa rozhodli. Pripravili pascu, pripravili si celú cestu na priechodnosť a zahájili konanie. Najskôr nátlak, hru na dobrého a zlého, nastúpila manipulácia a zľahčovanie, ignorácia osobnosti a následne vydieranie. Nasledovala deštrukcia pomocou sily, kde už sa prejavuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§§ 326 a 327 tr.zák.). Psychické vydieranie opäť, šikanovanie a opäť ignorácia faktografie, dokladov a zákona. Psychický teror cez vŕzganie a treskot zamrežovaných dverí, kde kľučka je zvonka, to teda je pekelný zvuk. Partia žien, hnaná nejakým pudom, zlosťou, či nevraživosťou, ženy, vysokoškolsky vzdelané, inžinierky a právničky sa zamerali na obeť, akoby sa chceli pomstiť. Stalo sa a napriek jasnej reči zákona, navyše aj pod výkladom špeciálnej prokuratúry, sa nebral ohľad. Treba toho muža zničiť, lebo....! Otázka, prečo a na základe nulitného ich konania sa samotná žena, sudkyňa, podujala zničiť život jednému človeku, mužovi, živiteľovi detí.

Otvorená je otázka, kde bola kontrola? Kde bolo právne vedomie dotknutých žien, vysokoškolsky vzdelaných? Kde je aplikácia zdravého a právneho rozumu? Komu sa chceli zapáčiť? Svojim mužským šéfom? Chýbajúci testosterón nahradili otrčením svojej neomylnosti? a čím ešte?...

Podľa skutočností a dokázateľného skutku/ov/, konalo sa na objednávku. Všetci veľmi dobre vedeli, že idú vykonať zločin. Aj ho dokonali! Skupina osôb, zamestnancov/kýň/ verejnej moci zosnovali zločineckú skupinu, ktorá použila svoju moc, postavenie a zákon ako zbraň. Touto zbraňou na spánku obete ju prinútili sa priznať k niečomu, čo neexistovalo. Násilím zneužili svoju moc, dosiahli niečo, čo možno niektorej prinieslo orgazmus, orgazmus z pocitu výhry nad človekom, ľudskou bytosťou, mužom, kde s pocitom nadvládia si dokonale uľavili. Moc a jej aplikácia je afrodiziakum a tieto úbohé ženy nech ochraňuje božia milosť, nech im odpustí, ale zároveň, nech nastúpi pozemská právomoc a z moci úradnej nech tieto ženy odstráni z ich mocenských postavení, zo zamestnania, nech im nadelí primeraný trest a nech im nadelí také morálne ponaučenie, že už nikdy nebudú konať zlo. Zlo, ktoré v zrkadle práva je tak absurné, že je nepochopiteľné, že niekto takto môže konať. Je to akoby osobná averzia, pokus o pomstu, ale nevedno za čo?

Je preukázané, že zločinecká skupina spolupracovala, lebo je tam dokázatelné prepojenie a nebolo možné bez prieniku vplyvu, vzájomnej previazanosti, vykonať niečo tak absurdné. To, že sa tieto ženy osobne poznajú, že sú niektoré spolužiačkami a podobné ich osudy, je fakt.

Verejná moc odhaľuje stále akési zločiny. Ja konštatujem, že ja som odhalil zločin storočia práve vo verejnej moci, zosnovanú zločineckú skupinu, kde nie šéfkou bola žena, ale všetci zločinci sú ženy v tej skupine, právne hierarchicky pospájaných, nadväzujúcich, ako biatlonová štafeta. Len neviem doposiaľ, ktorá trafila najlepšie, čo však ako kolektív, štafeta, dokonale "zvládli." To, že im bol neskôr odhalený "doping," falšovanie pravidiel, korupcia u nadriadených, rozhodcov a pod., je zložitým spôsobom preukázané až na veľký tlak. Vlastný kontrolný mechanizmus ani na jednej "stojke", či "ležke," teda na žiadnom kontrolnom stanovisku nebol odhalený a zastavený, hoci sa od začiatku vedelo, že táto "štafeta" ide na nekalom spôsobe hry. Prehliadanie a nekonanie kontroly, nadriadených a iných, je dokázané tým, že nikto nekonal podľa § 396 ods. 4. Dokonca mám list z MS SR, kde síce oznamujú, ako má procesná stránka konať, ale zázračne tam nebol spomenutý uvedený paragraf.

Odhalenie zločineckej skupiny dáva priestor na konanie zložiek na to určených. Žiaľ, a na vadu konania, ani jeden z tých ľudí, vysokopostavených policajtov, úradníkov a iných, čo konať majú zo zákona, odvracajú tvár, nekonajú.

Pripodobnenie s procesmi rokov 50.tych je tu také zjavné, že kopírujú ten stav. Pohrobkovia?

Obraciam sa na právnickú a neprávnickú obec, aby zasiahli, aby konali, aby sa preukázalo, že zločinnosť vo verejnej správe existuje, len sa neodhaľuje, lebo je strach. Strach je zlý spoločník a úplne zlý radca a vykonávateľ vplyvu na konania, ktoré nie sú v súlade s právom.

Zločinecká skupina osôb v Žiline to začala, mafisticky im to doposiaľ toleruje ich nadriadená zložka, až po centrálne orgány a ich predstaviteľov. Nie šrot a DPH je najväčší zločin. Zločin, nehanebný a úhlavný je preukázateľne vo verejnej moci.

(preukázateľne som informoval zložky orgánov dozoru, ale vedúci zamestnanci ani len nezareagovali!...boja sa).

Rozsudok Okresného súdu v Žiline, zo dňa 19. nov. 2009, sp.zn.22Nt 12/2008, je dôkaz. Je teraz na situácii, či sa použijú mafiánske spôsoby zastrašovania, alebo sa niekto prihlási k svojmu prečinu a ospravedlní sa. Na tomto blogu zahajujem publikovanie uvedenej zločineckej kauzy pod rúškom použitia zákona, ale zákona ako zákernej zbrane. Predpokladám však, že sa bude konať tak, aby sa konalo o znepríjemňovanie života, lebo sa odhalila zločinecká úderka sufražetiek.

(menný zoznam: ................................................................................................................................. .)