Zločin na objednávku

Zločin ako z filmu. Zločinecká skupina si vyhliadla obeť. Zločincom chýbalo niečo do zbierky , tak sa rozhodli. Pripravili pascu, pripravili si celú cestu na priechodnosť a zahájili konanie. Najskôr nátlak, hru na dobrého a zlého, nastúpila manipulácia a zľahčovanie, ignorácia osobnosti a následne vydieranie. Nasledovala deštrukcia pomocou sily, kde už sa prejavuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§§ 326 a 327 tr.zák.). Psychické vydieranie opäť, šikanovanie a opäť ignorácia faktografie, dokladov a zákona. Psychický teror cez vŕzganie a treskot zamrežovaných dverí, kde kľučka je zvonka, to teda je pekelný zvuk. Partia žien, hnaná nejakým pudom, zlosťou, či nevraživosťou, ženy, vysokoškolsky vzdelané, inžinierky a právničky sa zamerali na obeť, akoby sa chceli pomstiť. Stalo sa a napriek jasnej reči zákona, navyše aj pod výkladom špeciálnej prokuratúry, sa nebral ohľad. Treba toho muža zničiť, lebo....! Otázka, prečo a na základe nulitného ich konania sa samotná žena, sudkyňa, podujala zničiť život jednému človeku, mužovi, živiteľovi detí.

Otvorená je otázka, kde bola kontrola? Kde bolo právne vedomie dotknutých žien, vysokoškolsky vzdelaných? Kde je aplikácia zdravého a právneho rozumu? Komu sa chceli zapáčiť? Svojim mužským šéfom? Chýbajúci testosterón nahradili otrčením svojej neomylnosti? a čím ešte?...

Podľa skutočností a dokázateľného skutku/ov/, konalo sa na objednávku. Všetci veľmi dobre vedeli, že idú vykonať zločin. Aj ho dokonali! Skupina osôb, zamestnancov/kýň/ verejnej moci zosnovali zločineckú skupinu, ktorá použila svoju moc, postavenie a zákon ako zbraň. Touto zbraňou na spánku obete ju prinútili sa priznať k niečomu, čo neexistovalo. Násilím zneužili svoju moc, dosiahli niečo, čo možno niektorej prinieslo orgazmus, orgazmus z pocitu výhry nad človekom, ľudskou bytosťou, mužom, kde s pocitom nadvládia si dokonale uľavili. Moc a jej aplikácia je afrodiziakum a tieto úbohé ženy nech ochraňuje božia milosť, nech im odpustí, ale zároveň, nech nastúpi pozemská právomoc a z moci úradnej nech tieto ženy odstráni z ich mocenských postavení, zo zamestnania, nech im nadelí primeraný trest a nech im nadelí také morálne ponaučenie, že už nikdy nebudú konať zlo. Zlo, ktoré v zrkadle práva je tak absurné, že je nepochopiteľné, že niekto takto môže konať. Je to akoby osobná averzia, pokus o pomstu, ale nevedno za čo?

Je preukázané, že zločinecká skupina spolupracovala, lebo je tam dokázatelné prepojenie a nebolo možné bez prieniku vplyvu, vzájomnej previazanosti, vykonať niečo tak absurdné. To, že sa tieto ženy osobne poznajú, že sú niektoré spolužiačkami a podobné ich osudy, je fakt.

Verejná moc odhaľuje stále akési zločiny. Ja konštatujem, že ja som odhalil zločin storočia práve vo verejnej moci, zosnovanú zločineckú skupinu, kde nie šéfkou bola žena, ale všetci zločinci sú ženy v tej skupine, právne hierarchicky pospájaných, nadväzujúcich, ako biatlonová štafeta. Len neviem doposiaľ, ktorá trafila najlepšie, čo však ako kolektív, štafeta, dokonale "zvládli." To, že im bol neskôr odhalený "doping," falšovanie pravidiel, korupcia u nadriadených, rozhodcov a pod., je zložitým spôsobom preukázané až na veľký tlak. Vlastný kontrolný mechanizmus ani na jednej "stojke", či "ležke," teda na žiadnom kontrolnom stanovisku nebol odhalený a zastavený, hoci sa od začiatku vedelo, že táto "štafeta" ide na nekalom spôsobe hry. Prehliadanie a nekonanie kontroly, nadriadených a iných, je dokázané tým, že nikto nekonal podľa § 396 ods. 4. Dokonca mám list z MS SR, kde síce oznamujú, ako má procesná stránka konať, ale zázračne tam nebol spomenutý uvedený paragraf.

Odhalenie zločineckej skupiny dáva priestor na konanie zložiek na to určených. Žiaľ, a na vadu konania, ani jeden z tých ľudí, vysokopostavených policajtov, úradníkov a iných, čo konať majú zo zákona, odvracajú tvár, nekonajú.

Pripodobnenie s procesmi rokov 50.tych je tu také zjavné, že kopírujú ten stav. Pohrobkovia?

Obraciam sa na právnickú a neprávnickú obec, aby zasiahli, aby konali, aby sa preukázalo, že zločinnosť vo verejnej správe existuje, len sa neodhaľuje, lebo je strach. Strach je zlý spoločník a úplne zlý radca a vykonávateľ vplyvu na konania, ktoré nie sú v súlade s právom.

Zločinecká skupina osôb v Žiline to začala, mafisticky im to doposiaľ toleruje ich nadriadená zložka, až po centrálne orgány a ich predstaviteľov. Nie šrot a DPH je najväčší zločin. Zločin, nehanebný a úhlavný je preukázateľne vo verejnej moci.

(preukázateľne som informoval zložky orgánov dozoru, ale vedúci zamestnanci ani len nezareagovali!...boja sa).

Rozsudok Okresného súdu v Žiline, zo dňa 19. nov. 2009, sp.zn.22Nt 12/2008, je dôkaz. Je teraz na situácii, či sa použijú mafiánske spôsoby zastrašovania, alebo sa niekto prihlási k svojmu prečinu a ospravedlní sa. Na tomto blogu zahajujem publikovanie uvedenej zločineckej kauzy pod rúškom použitia zákona, ale zákona ako zákernej zbrane. Predpokladám však, že sa bude konať tak, aby sa konalo o znepríjemňovanie života, lebo sa odhalila zločinecká úderka sufražetiek.

(menný zoznam: ................................................................................................................................. .)

Zrušený rozsudok

Sudca zrušil rozsudok iného sudcu. Presne podľa zákona. Konkrétne podľa Trestného poriadku. Stal sa teda neodvolateľne pôvodný rozsudok nezákonný. Stal sa teda justičný omyl, či zločin? V plnom rozsahu sa preukázalo, že sa pôvodne konalo mimo zákon.

Má teda sudca právo konať svoju prácu aj naďalej? Nejednalo sa len tak o niečo. Nekonalo sa o drobnosť.

V celej veci je úplne vyvrátené celé konanie aj teda prípravné konanie. Unikol pozornosti § 238 tr.por. Je tu dôvod na zamyslenie sa, ako je možné, že v konaní sudcu sa neprejavila ani len malá snaha postihnúť obsah spisu, ktorý sa vymykal bazálnej logike, či všeobecného faktu, zákona o zachovaní hmoty a energie.

Je tu dôvod na poukázanie, ako nebezpečné sú koordinované konania zamestnancov verejnej moci na viacerých úrovniach a rezortoch, len aby dosiahli nejakú štatistickú "čiarku," že niekto niečo vykonal, ale bez poriadneho posúdenia súdom. Nechal sa sudca oklamať, alebo len nedbanlivo vykonal niečo narýchlo? Svoj podiel viny majú všetci zúčastnení. To však nie je výhovorka, ospravedlnenie na konanie sudcu, ktorý mal a mohol celú vec, akokoľvek vábivo pripravenú na "odstrel," odvrhnúť a poučiť zástupcov v prípravnom konaní, že konajú nezákonne. Náprava trvala dlhé roky. Nastali v tomto čase mnohé zmeny. Kto ponesie zodpovednosť?

Kto má teda ochraňovať právo a bazálnu pravdu, ak nie sudca. Má teda právo takýto sudca zastupovať spravodlivosť aj naďalej? Myslím si, že nie.

Komore (SAK)

Podal som podnet Slovenskej advokátskej komore, aby preverila konanie/a/ advokáta, ktorý konal podľa môjho názoru tak hrubo a podvodne, zneužívajúc iného tieseň, že nie je možné toto zhojiť ničím.

Podal som teda podnet. Neviem, ale preverujú sa podnety, či podpisy podávajúcich. Preveruje sa obsah, či forma?

Na istej úvodnej stránke som čítal, ako sa advokáti boria s vymáhaním palmáre za ex offo. Takto sa teda k reputácii advokáti nedostanú, keď sa budú jeden druhého dehonestovať, klamať ich klientov, zastierať svoje ozajstné konanie ako vlk v rúchu baránka.

Reputácia pred sudcami je vyvažovaná čím? Hodinkami?

Načo je potom komora, keď sama a z logiky práva nekoná iniciatívne a okamžite nezasahuje do protiprávností, ktoré má zamedzovať, obmedzovať a poučovať, byť autoritou.

Pokiaľ teda si praje odd. sťažností môj podpis, tak ma nájdete na adrese mojej advokátky, inak tiež členky komory. Ak naozaj myslíte vážne, že mienite konfrontovať skutočnosti, tak nech sa páči, postavím sa pred uvedeného človeka, čo by nemal byť advokátom a ani právnikom, ale mal by čeliť trestnému konaniu a potupe, lebo on potupil a stále potupuje mňa a moju rodinu. Komora čo vy na to?

Výzva pre advokátsku prax

Vyzývam advokátov a advokátske spoločnosti na podanie ponuky na spoluprácu, zastupovanie pred súdom vo veciach:

1. ochrana osobnosti a náhrada ujmy na zdraví a na spoločenskom postavení,

2. ochrana osobnosti a náhrada majetkovej a/alebo nemajetkovej ujmy a

3. odškodnenia podľa zákona 514/2003 Z.z.

Rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, zo dňa 19.nov. 2009, sp.zn. 22Nt/12/2008, sa právoplatne, vykonateľne a rozhodujúco sa preukázala vada, protiprávnosť, nezákonnosť konania orgánov verejnej moci.

Orgány dotknuté týmto zrušovacím rozhodnutím:

1. daňová správa, centrálny orgán, Ministerstvo financií SR ((budúci odporca),(prebieha už jedno konanie, žaloba, na Okresnom súde Bratislava III, zastúpený advokátom ex offo),

2. Úrad daňového preverovania, centrálny orgán, Úrad vlády SR, (budúci odporca),

3. polícia, centrálny orgán, Ministerstvo vnútra SR,(budúci odporca),

4. prokuratúra, centrálny orgán, Generálna prokuratúra SR, (budúci odporca),

5. súd, centrálny orgán, Ministerstvo spravodlivosti SR, (budúci odporca).

Podľa justičnej moderny je tu dôvod na konanie o relutárnej náhrade, pretože vo výbave uvedených budúcich odporcov nie je také niečo, ako ospravedlnenie. Ani predbežné opatrenie na zamedzenie pretrvávajúceho nezákonného stavu, pretože rozhodnutím súdu mám síce pravdu, avšak náprava, ani len predbežná nenastala ani len u jediného z budúcich odporcov.

Morálka, ako vidieť, morálka najmä zamestnancov verejnej moci je na úrovni 50.-tych rokov, alebo na úrovni autoritativizmu, bezohľadnosti, maloľudskej hlúposti a pocitu neomylnosti (generalizovaná prezumpcia správnosti), ktorá však má také vady, že je nulitná, je teda nerešpektovateľná a je len na vôli občana, aby vyhlásil, že nulitné konanie, či rozhodnutie orgánu verejnej moci nebude rešpektovať, pretože niet čo rešpektovať, čím je dôvod konštatovať, že neexistuje dôvod na prezumpciu správnosti!

Na zastupovanie prijímam návrhy advokátov a ich kancelárií bez obmedzenia, nie je vopred vylúčené nič, či celkové zastúpenie, či špecializované, alebo iné, podľa ľubovôle.

Pre vzťah je dôležité povedať, že vec je oceniteľná na úrovni existujúcej právnej a justičnej moderny, rádovo v mil. EUR. V tomto teda je výhodou, keď sa bude jednať o zastupovanie na báze podielovej odmeny advokáta.

Je predpoklad, že sa vec rozšíri aj na ďalšie konania, ktoré nemožno vylúčiť, možno ich však predvídať. Konania sa môžu rozšíriť aj o konania trestné, kde tiež existuje justičná moderná prax, a je tiež dôvod poznamenať, že sa koná voči štátu, čo na prvý pohľad je bariéra, ale aj na základe judikatúry a sily judikátov, právnych názorov tu na tomto mieste dočítaných, je dôvod na neohrozený ťah za spravodlivosť.

Je treba poznamenať, že je tu precedens aj v samotnom mojom vysúdenom práve, ktoré sa stalo zároveň judikátom. Je teda vecou odvahy nebáť sa postaviť sa za pravdu proti tisíckrát opakovanej lži verejnej moci.

Obavy musia mať teraz jednotlivý zamestnanci verejnej moci, ktorí konali buď nezákonne, alebo nekonaním. Regresná náhrada musí byť tiež výchovným prostriedkom na dosahovanie spravodlivosti a zákonnosti.

Nastal zvrat v chápaní práva, slobody a nárokov na úctu voči občanovi, jeho deťom a jeho životu. Zvrat je dôležitý, pretože narastá spoločenský dojem bezmocnosti a bezvýchodiskovosti.

Keď napríklad orgán, zamestnanec verejnej moci preukázateľne koná mimo zákon a nadriadený to nezistí, nechce zistiť, prehliada to. Mechanizmus zákonnosti, demokracie a slobody je znásilňovaný uzurpciou moci úbožiakov. Ako kedysi na základnej vojenskej službe. Čím úbohejší človek bol dlhšie na základnej službe(tzv. mazák), tým viac si vybíjal svoj mindrák na mladších vojakoch. Taká malá zvieracia pripodobenina. Ten, kto vykrikuje silnejšie a má trochu pričuchnuté k moci, už je tým Pánom. Úbohosť ľudí, na strane druhej strach, mávnutie rukou, tichá tolerancia, dokázateľne živia tento zhnitý stav veci.

Viditeľne však dotknutí úradníci si myslia, že sa nič nestalo. Píšu, akoby sa ich zákon netýkal. Omyl! Opak je pravdou. Dokonca sú vedúci a štatutári vo vedeckých, pedagogických a iných postaveniach. Je vecou morálky, autorít s čistým štítom, aby im zamedzili predstupovať pred mládež, učiť ich, publikovať ich pseudovedecké práce, predstupovať na verejnosť. Pranierovať treba ich protiprávne konanie. Nie je úbožiak len ten, čo ako blbec preposiela nemravné návrhy podriadeným (či mužom, či ženám), ale aj ich nezákonné iné konanie je nemravné. Dokonca nemravnejšie, pretože sa zaobaľuje do rúška moci, postavenia a podobne, čo už je aj príbuzné s charakterom trestného konania. Nikto, doslova nikto, nemá žiadne právo, inému vnucovať svoje hocičo. Ak tak činí, je to nezákonné.

Vec teda predkladám aj na Komoru advokátov, kde síce požadujú (nevedno podľa akého zákona) písomné a osobné a podpísané podanie?, ale aj tak. Veď ja som inžinier, nie právnik, (hoci mám dokázateľné úspechy na svojom konte aj pred justíciou). Je na Komore, aby sa zaoberala diskrimináciou vlastných členov navzájom, aby konali vyhľadávajúco, iniciatívne, pretože nie ja som povinný niečo podpisovať, ale oni sú povinní konať, keď navyše majú na to aparát, zákon a stanovy. Je potom zbytočné, aby vedúci predstaviteľ vyzýval na boj proti neplneniu si povinností napr. za zastupovania ex offo, keď jeden člen Komory si uzurpuje na základe vymysleného čísla svoje palmáre, ale jeho protistrana si nemôže uplatniť rovnaký meter na odmenu, navyše, ak uvedený advokát použil nezákonnú a určite neetickú, neprofesionálnu (myslím advokátsky), nie mafisticky, lesť. Je vecou Komory, aby konala ústretovo a aby zistila, čo, kto a ako konal, prečo konal protiprávne, prečo nekonal na ochranu klienta, prečo konal podvodne pri snahe dosiahnuť značný prospech a kde je vnútorná kontrola Komory, a kedy sa mieni vyrovnať s podaním. Nie ja som tu pre Komoru, ale Komora je tu na to, aby chránila česť a dôstojnosť stavu, odhaľovala aj na základe podnetov, konania v hrubom rozpore s právom. Lehota na odpoveď Komore vypršala, je teda na vedení, aby sa vecou zaoberala, prečo?