Budem pokračovať v téme o povahe morálky a práva, rozhodnutí a tzv. morálny aspekt. Tak, ako som avizoval, prikladám doklad, ktorým je zaručená dlhovekosť z dôvodu nutnosti zaplatiť niečo, pretože to niekto takto vypočítal. Teda je tu preukázané to, čo sa polemizuje v odbornej praxi, že je treba abstrahovať o tzv. morálnymi nejakými pseudonormami. V práve, ako vidieť, je to vedľajšie, platí právo a matematika. Teda je tu dôvodný príspevok k téme, aké odškodné priznávať súdmi. Je to jednoduché. Prepočítať a hotovo. T uvedenom prípade sa nehľadí, že tzv. "povinný" logicky sa nedožije uvedeného letopočtu, len ak by to nejak súd a poisťovňa zabezpečili tak, aby sa právo presadilo všade tam, kde má svoje pole pôsobnosti.
Takže je tu malý príspevok k veci, že nie je namieste nejaké morálno, či všeobecné ľudské úvahy a dojmy, zážitky, či skúsenosť. Nie! Je tu jedine právo a to nepozná nič, čo by akokoľvek morálne malo platiť, či platiť mohlo. Nie! V povahe výkonu práv súdu nie sú limitom ani limity reálneho ľudského života. Teda treba uplatňovať právo bezohľadu na prežitky. Je tu priestor na exemplárne výroky modernej súdnej praxe. A to buď vo výške relutárnej náhrady, alebo jej neohraničenej platnosti v čase.
